Andulka je najlacnejšie dostupný papagáj v obchodoch. Je to skromný papagáj ktorý nepotrebuje veľa starostlivosti a nie je ťažký na chov, pokojne to zvládne aj začiatočník. 

Pred viac ako 150 rokov si so sebou jeden prírodovedec menom JOHN GOULD priviezol prvú andulku z Austrálie do Anglicka. Dnes patria tieto malé papagáje k najobľúbenejším domácim maznáčikom.

Andulka sa tiež nazýva odborne Melopsittacus undulatus SHAW. Melosznamená grécky spev apsittacus papagáj.Undulatus je latinské slovo pre vlnku. Shaw sa pridáva preto, že andulky po prvý krát popísal anglický prírodovedec tohto mena.Melopsittacus undulatus teda v doslovnom preklade znamená: vlnkovaný spevavý papagáj.

Andulky žijú vo voľnej prírode v obrovských kolóniách  v počtoch 20 až 60 jedincov. Žijú v Austrálií ktorá je domovom aj iných druhov papagájov. Obývajú prevažne suché oblasti austrálskeho vnútrozemia, kde rastú iba nízke kríky a tvrdé traviny. Hlavným zdrojom potravy anduliek je  trojzub. Andulky vyhľadávajú vo voľnej prírode miesta, kde je dostatok vody ale po čase sa sťahujú a vedia preletieť aj tisícky kilometrov. Majú dobru koordináciu a vedia rýchlo otočiť smer letu, bez toho aby sa zastavili.  Sú to spoločenské papagáje ktoré sa v skupinkách čistia, kúpajú, hľadajú potravu...proste všetko robia spolu. Dokonca keď andulky hľadajú potravu a napríklad jednej sa už nechce a chce ísť na strom si odpočinúť tak pri lete sa zdvihne kŕdeľ anduliek a zastavia ju - musíš zostať tu, kým neodletí celá kolónia. Sú to chytré papagáje a dajú sa naučiť aj rozprávať ale nie každé. Ako sa hovorí, musíš mať na to talent.

  Až si nájdete dostatok informácií o živote anduliek vo voľnej prírode, lepšie im porozumiete. Pochopíte, že vaša andulka nebude šťastná, pokiaľ jej nekúpite partnera rovnakého druhu.

Chov papagájca vlnkovaného

Papagájec vlnkovaný bol prvýkrát do Európy (Anglicka) dovezený v roku 1840. Od tejto doby až do roku 1894, keď austrálska vláda vydala úplný zákaz vývozu vtáctva z kontinentu sa z tohto druhu doviezlo státisíce exemplárov, ktoré boli výhodným obchodným artiklom. Prvé poznatky o úspešnom odchove papagájca boli publikované v roku 1850. Koncom 19. storočia vznikli vo Francúzsku, Holandsku a Belgicku farmy na ktorých boli odchovy týchto vtákov. Ich cena bola spočiatku vysoká a záujem o ne ešte stúpol po tom, ako sa objavili ich ďalšie farebné mutácie.

Chov

Papagájec vlnkovaný je nenáročný odolný vták, ktorého chov je vhodný aj pre začiatočníkov. Na hniezdenie mu stačí aj klietka 40×40×100 cm. Je spoločenský, skôr začne hniezdiť, keď sú v klietke aspoň dva páry. Hniezdnych búdok v klietke by malo byť viac, ako je párov, aby pri ich obsadzovaní nedošlo k teritoriálnym sporom. Keď začne samček kŕmiť samičku a tá popri tom chodí do búdky, je to znamenie, že sa čoskoro začnú páriť.

Domáci miláčikovia

Papagájce vlnkované vďaka svojej milej, hravej povahe, nenáročnosti a peknému sfarbeniu patria medzi najobľúbenejšie chované papagáje. Sú tiež zaraďované medzi päticu najnadanejších papagájov v imitácii zvukov a teda aj ľudskej reči. Svetový rekord v počte reprodukovaných slov má na konte samček papagájca menom Puck († 1994), ktorého vlastnila Camille Jordan z USA. Jeho rekord s 1 728 slovami bol publikovaný vo vydaní Guinnessovej knihy rekordov z roku 1995.^[4][5]

Potrava

Papagájce kŕmime zmesami suchého, či naklíčeného prosa, ovsom, zeleným krmivom (púpava, pastierska kapsička), mrkvou a nedozretým obilím, ku krmivu potrebujú jemný riečny piesok a nejaký zdroj vápnika (sépiovú kosť, alebo kúsky omietky, či vajcové škrupiny). Vodu im treba dávať denne čerstvú, kúpu sa v mokrej zelenej potrave, v daždi, či jemnom postreku, priamo vo vode len výnimočne.

Sfarbenie

U divo žijúceho papagájca vlnkovaného dominuje zelená a žltá farba, ktorá je zvýraznená čiernymi vlnkami a niekoľkými modro sfarbenými pierkami.

Zadnú časť temena hlavy a hornú časť chrbta a krídel má tento papagáj hnedú s čiernymi a žltými pruhmi (vlnky), ktoré sú na hlave hustejšie. Na chrbte a krídlach je toto lemovanie redšie. Spodok chrbta, kostrč, vrchné chvostové pierka a spodok tela sú výrazne zelené.

Pierka na spodku krídel sú zelené. Letky na krídlach sú žlté a svetlomodré.

Čelo papagájca, uzdička okolo olivovo sivého zobáku, hrdlo sú jasnožlté. Nozdry samčeka majú svetlomodré sfarbenie, nozdry samičky sú svetlejšie, v dobe hniezdenia a plodnosti sú slabohnedé. Dúhovka očí je biela. Žlté pierka na lícach sú zdobené modrou farbou. Na stranách krku má tento papagáj série troch čiernych škvrniek. Nohy papagájca vlnkovaného sú sivomodré.

Farebné varianty anduliek

Zelená farba peria pozostáva zo zmesi žltého pigmentu s modrou štruktúrovanou farbou. Existujú svetlomodré, tmavomodré a olivovozelené vtáky. Všetky majú púpavožltú tvárovú masku, 6 čiernych hrdelných škvŕn, 2 fialové lícne škvrny a čiernu vlnkovanú kresbu na hlave a chrbte. Spodná časť je buď žiarivo svetlozelená, sýto tmavozelená alebo jemne olivovozelená.

Zelená andulka vlnkovaná

  Ako som už písala vyššie, tieto farebné plemená patria k divo sfarbeným papagájcom vlnkovaným.

  Modrá andulka vlnkovaná 

Fialová andulka vlnkovaná VIOLETA

Fialový faktor majú všetky andulky: svetlozelený s fialovým faktorom sa javí ako tmavozelený  svetlomodrý s fialovým faktorom sa javí ako tmavomodrý. Rozlišujú sa podľa chvostových pier svetlomodrý  ich má tyrkysové, tmavomodrý kobaltové. Fialový šedomodrý má na bokoch a kostrči fialovú farbu, šedomodrý šedomodrú. Fialové andulky môžu byť v rôznych variantoch: šedokrídle, bielokrídle, plavé, škoricové, opalinové, žltolíce, žltohlavé, biele s fialovým nádychom. Všetky papgájce vlnkované divo žijúce vo svojej austrálskej vlasti sú zelené. Sú to svetlé, do trávovozelena sfarbené žltolíce vtáky so žltým a čiernym vlnitým perím na hlave, na krídlových krovkách a na chrbte.  Fialovo sfarbené lícne škvrny a šesť malých čiernych hrdelných škvŕn dovršuje ich ozdobný výzor divoko sfarbeného papagájca vlnkovaného.

 Sivá a sivozelená andulka vlnkovaná

Škoricová andulka vlnkovaná

Opalínová andulka vlnkovaná

Keďže zelená alebo modrá základná farba týchto vtákov sa jagá ako opalín, majú pomenovanie podľa pekného drahého kameňa. Nastali u nich zmeny v melanínových kresbách, takže vlnovky na hlave a šiji takmer úplne zanikli. Aj čierne čiary na chrbte zmizli a na krídlových krovkách zrástli do väčších vľakov. Vytvárajú veľké písmeno "V". Opalíny majú hrdelné škvrny mimoriadne veľké a často sú vo väčšom počte, takže sa navzájom prekrývajú. Na letkách sú široké priečne pruhy zelenej alebo modrej základnej farby. Ich chvostové perá majú svetlý lem.

  Plavá andulka vlnkovaná

Recesívna straka

Vtáci tejto mutácie majú pestrý, nepravidelne strakatý vzor a žiarivú farbu, dostali aj názov "harlekýny". Ďalšími pozoruhodnými znakmi recesívnych strák sú veľké výrazné čierne oči (bez bieleho okružia) a stále do ružova sfarbené ozobie. Dokonca ani dospelí samčekovia ho nemajú modré.  Hrdelné znaky majú buď v plnom počte alebo im chýbajú, vo vnútri lícnych škvŕn majú belavo-strieborné pierka. Vlnkovanie sa spravidla vyskytuje na lícach a krídlach.

 
Dominantná straka

 
Straka so svetlými letkami a kontinentálna straka

 
Žltá andulka vlnkovaná

 
Lutino

 Albino

Biele papagájce vlnkované, ktoré majú červené žiarivé oči, sú albino, aj keď majú modrastý lesk. Ich ozobie, nohy a pazúry sú svetloružovej farby.

 Žltolíca modrá, žltohlavá a dúhovo sfarbená andulka vlnkovaná

Perlová andulka

 Šedokrídla andulka

 Základná farba je svetlejšia, hrdelné znaky sú šedé, lícne škvrny fialové. Vlnkovanie u zelených foriem je šedé na žltom podklade, chvostové perá sú tiež šedé. U modrých foriem je vlnkovanie šedé na bielom podklade, chvostové perá sú šedomodré..

Snívaj ďalej, snívaj sladko!

Áno, vidíš dobre. Tieto mutácie nie sú veľmi obvyklé. Na prvej fotke vidíš tzv. čiernu andulku. Je to mutácia, kde čierne vlnkovanie prešlo na celé telo andulky. Prvé čierne andulky sa vyliahli belgickému chovateľovi od dvoch modrých rodičov, čo mali “čierne” tváre.

Na druhej fotke vidíš mutáciu zvanú feather duster. Vznikla z výstavných anduliek, ktoré majú dlhšie pierka. Táto mutácia je však dosť “hendikepovaná”. Andulky nedokážu lietať, ťažko sa kŕmia a nežijú viac ako jeden rok (zväčša iba pol roka). Ja osobne si myslím, že tieto dve mutácie sú najťažšie získateľné vo vlastnom chove. Ale ktovie… Možno sa ti zadarí